HYMN XXIV. Indra – Rig Veda – Book 8

सखाय आ शिषामहि बरह्मेन्द्राय वज्रिणे |
सतुष ऊ षुवो नर्तमाय धर्ष्णवे ||

शवस हयसि शरुतो वर्त्रहत्येन वर्त्रहा |
मघैर्मघोनो अति शूर दाशसि ||

स न सतवान आ भर रयिं चित्रश्रवस्तमम |
निरेके चिद यो हरिवो वसुर्ददिः ||

आ निरेकमुत परियमिन्द्र दर्षि जनानाम |
धर्षता धर्ष्णो सतवमान आ भर ||

न ते सव्यं न दक्षिणं हस्तं वरन्त आमुरः |
न परिबाधो हरिवो गविष्टिषु ||

आ तवा गोभिरिव वरजं गीर्भिरणोम्यद्रिवः |
आ सम कामं जरितुरा मनः पर्ण ||

विश्वनि विश्वमनसो धिया नो वर्त्रहन्तम |
उग्र परणेतरधि षु वसो गहि ||

वयं ते अस्य वर्त्रहन विद्याम शूर नव्यसः |
वसो सपार्हस्य पुरुहूत राधसः ||

इन्द्र यथा हयस्ति ते.अपरीतं नर्तो शवः |
अम्र्क्त रातिः पुरुहूत दाशुषे ||

आ वर्षस्व महामह महे नर्तम राधसे |
दर्ळ्हश्चिद दर्ह्य मघवन मघत्तये ||

नू अन्यत्रा चिदद्रिवस्त्वन नो जग्मुरशसः |
मघवञ्छग्धि तव तन न उतिभिः ||

नह्यङग नर्तो तवदन्यं विन्दामि राधसे |
राये दयुम्नायशवसे च गिर्वणः ||

एन्दुमिन्द्राय सिञ्चत पिबति सोम्यं मधु |
पर राधसा चोदयाते महित्वना ||

उपो हरीणां पतिं दक्षं पर्ञ्चन्तमब्रवम |
नूनं शरुधि सतुवतो अश्व्यस्य ||

नह्यङग पुरा चन जज्ञे वीरतरस्त्वत |
नकी राया नैवथा न भन्दना ||

एदु मध्वो मदिन्तरं सिञ्च वाध्वर्यो अन्धसः |
एवा हि वीर सतवते सदाव्र्धः ||

इन्द्र सथातर्हरीणां नकिष टे पूर्व्यस्तुतिम |
उदानंशशवसा न भन्दना ||

तं वो वाजानां पतिमहूमहि शरवस्यवः |
अप्रायुभिर्यज्ञेभिर्वाव्र्धेन्यम ||

एतो नविन्द्रं सतवाम सखायः सतोम्यं नरम |
कर्ष्तीर्यो विश्वा अभ्यस्त्येक इत ||

अगोरुधाय गविषे दयुक्षाय दस्म्यं वचः |
घर्तात सवादीयो मधुनश्च वोचत ||

यस्यामितानि वीर्या न राधः पर्येतवे |
जयोतिर्न विश्वमभ्यस्ति दक्षिणा ||

सतुहीन्द्रं वयश्ववदनूर्मिं वाजिनं यमम |
अर्यो गयम्मंहमानं वि दाशुषे ||

एवा नूनमुप सतुहि वैयश्व दशमं नवम |
सुविद्वांसं चर्क्र्त्यं चरणीनाम ||

वेत्था हि निरतीनां वज्रहस्त परिव्र्जम |
अहर-अहः शुन्ध्युः परिपदामिव ||

तदिन्द्राव आ भर येना दंसिष्ठ कर्त्वने |
दविता कुत्साय शिश्नथो नि चोदय ||

तमु तवा नूनमीमहे नव्यं दंसिष्ठ सन्यसे |
स तवंनो विश्वा अभिमातीः सक्षणिः ||

य रक्षादंहसो मुचद यो वार्यात सप्त सिन्धुषु |
वधर्दासस्य तुविन्र्म्ण नीनमः ||

यथा वरो सुषाम्णे सनिभ्य आवहो रयिम |
वयश्वेभ्यः सुभगे वजिनीवति ||

आ नार्यस्य दक्षिणा वयश्वानेतु सोमिनः |
सथूरं च राधः शतवत सहस्रवत ||

यत तवा पर्छादीजानः कुहया कुहयाक्र्ते |
एषो अपश्रितोवलो गोमतीमव तिष्ठति ||

 

sakhāya ā śiṣāmahi brahmendrāya vajriṇe |
stuṣa ū ṣuvo nṛtamāya dhṛṣṇave ||

śavasa hyasi śruto vṛtrahatyena vṛtrahā |
maghairmaghono ati śūra dāśasi ||

sa na stavāna ā bhara rayiṃ citraśravastamam |
nireke cid yo harivo vasurdadiḥ ||

ā nirekamuta priyamindra darṣi janānām |
dhṛṣatā dhṛṣṇo stavamāna ā bhara ||

na te savyaṃ na dakṣiṇaṃ hastaṃ varanta āmuraḥ |
na paribādho harivo ghaviṣṭiṣu ||

ā tvā ghobhiriva vrajaṃ ghīrbhirṇomyadrivaḥ |
ā sma kāmaṃ jariturā manaḥ pṛṇa ||

viśvani viśvamanaso dhiyā no vṛtrahantama |
ughra praṇetaradhi ṣu vaso ghahi ||

vayaṃ te asya vṛtrahan vidyāma śūra navyasaḥ |
vaso spārhasya puruhūta rādhasaḥ ||

indra yathā hyasti te.aparītaṃ nṛto śavaḥ |
amṛkta rātiḥ puruhūta dāśuṣe ||

ā vṛṣasva mahāmaha mahe nṛtama rādhase |
dṛḷhaścid dṛhya maghavan maghattaye ||

nū anyatrā cidadrivastvan no jaghmuraśasaḥ |
maghavañchaghdhi tava tan na utibhiḥ ||

nahyaṅgha nṛto tvadanyaṃ vindāmi rādhase |
rāye dyumnāyaśavase ca ghirvaṇaḥ ||

endumindrāya siñcata pibati somyaṃ madhu |
pra rādhasā codayāte mahitvanā ||

upo harīṇāṃ patiṃ dakṣaṃ pṛñcantamabravam |
nūnaṃ śrudhi stuvato aśvyasya ||

nahyaṅgha purā cana jajñe vīratarastvat |
nakī rāyā naivathā na bhandanā ||

edu madhvo madintaraṃ siñca vādhvaryo andhasaḥ |
evā hi vīra stavate sadāvṛdhaḥ ||

indra sthātarharīṇāṃ nakiṣ ṭe pūrvyastutim |
udānaṃśaśavasā na bhandanā ||

taṃ vo vājānāṃ patimahūmahi śravasyavaḥ |
aprāyubhiryajñebhirvāvṛdhenyam ||

eto nvindraṃ stavāma sakhāyaḥ stomyaṃ naram |
kṛṣtīryo viśvā abhyastyeka it ||

aghorudhāya ghaviṣe dyukṣāya dasmyaṃ vacaḥ |
ghṛtāt svādīyo madhunaśca vocata ||

yasyāmitāni vīryā na rādhaḥ paryetave |
jyotirna viśvamabhyasti dakṣiṇā ||

stuhīndraṃ vyaśvavadanūrmiṃ vājinaṃ yamam |
aryo ghayammaṃhamānaṃ vi dāśuṣe ||

evā nūnamupa stuhi vaiyaśva daśamaṃ navam |
suvidvāṃsaṃ carkṛtyaṃ caraṇīnām ||

vetthā hi nirtīnāṃ vajrahasta parivṛjam |
ahar-ahaḥ śundhyuḥ paripadāmiva ||

tadindrāva ā bhara yenā daṃsiṣṭha kṛtvane |
dvitā kutsāya śiśnatho ni codaya ||

tamu tvā nūnamīmahe navyaṃ daṃsiṣṭha sanyase |
sa tvaṃno viśvā abhimātīḥ sakṣaṇiḥ ||

ya ṛkṣādaṃhaso mucad yo vāryāt sapta sindhuṣu |
vadhardāsasya tuvinṛmṇa nīnamaḥ ||

yathā varo suṣāmṇe sanibhya āvaho rayim |
vyaśvebhyaḥ subhaghe vajinīvati ||

ā nāryasya dakṣiṇā vyaśvānetu sominaḥ |
sthūraṃ ca rādhaḥ śatavat sahasravat ||

yat tvā pṛchādījānaḥ kuhayā kuhayākṛte |
eṣo apaśritovalo ghomatīmava tiṣṭhati ||

English Translation

Translated by Ralph T.H. Griffith

1. COMPANIONS, let us learn a prayer to Indra. whom the thunder arms,
To glorify your bold and most heroic Friend.

2 For thou by slaying Vṛtra art the Vṛtra-slayer, famed for might.
Thou, Hero, in rich gifts surpassest wealthy chiefs.

3 As such, when glorified, bring us riches of very wondrous fame,
Set in the highest rank, Wealth-giver, Lord of Bays!

4 Yea, Indra, thou disclosest that preeminent dear wealth of men:
Boldly, O Bold One, glorified, bring it to us.

5 The workers of destruction stay neither thy right hand nor thy left:
Nor hosts that press about thee, Lord of Bays, in fight.

6 O Thunder-armed, I come with songs to thee as to a stall with kine:
Fulfil the wish and thought of him who sings thy praise.

7 Chief Vṛtra-slayer, through the hymn of Visvamanas think of all,
All that concerneth us, Excellent, Mighty Guide.

8 May we, O Vṛtra-slayer, O Hero, find this thy newest boon, Longed-for, and excellent, thou who art much invoked!

9 O Indra, Dancer, Much-invoked! as thy great power is unsurpassed,
So be thy bounty to the worshipper unchecked.

10 Most Mighty, most heroic One, for mighty bounty fill thee full.
Though strong, strengthen thyself to win wealth, Maghavan!

11 O Thunderer, never have our prayers gone forth to any God but thee:
So help us, Maghavan, with thine assistance now.

12 For, Dancer, verily I find none else for bounty, saving thee,
For splendid wealth and power, thou Lover of the Song.

13 For Indra pour ye out the drops meath blent with Soma let him drink
With bounty and with majesty will he further us.

14 I spake to the Bay Coursers’ Lord, to him who gives ability:
Now hear the son of Asva as he praises thee.

15 Never was any Hero born before thee mightier than thou:
None certairdy like thee in goodness and in wealth.

16 O ministering priest, pour out of the sweet juice what gladdens most:
So is the Hero praised who ever prospers us.

17 Indra, whom Tawny Coursers bear, praise such as thine, preeminent,
None by his power or by his goodness hath attained.

18 We, seeking glory, have invoked this Master of all power and might
Who must be glorified by constant sacri fice.

19 Come, sing we praise to Indra, friends, the Hero who deserves the laud,
Him who with none to aid o’ercomes all tribes of men.

20 To him who wins the kine, who keeps no cattle back, Celestial God,
Speak wondrous speech more sweet than butter and than meath.

21 Whose hero powers are measureless, whose bounty ne’er may be surpassed,
Whose liberality, like light, is over all.

22 As Vyaśva did, praise Indra, praise the Strong unfluctuating Guide,
Who gives the foe’s possessions to the worshipper.

23 Now, son of Vyaśva, praise thou him who to the tenth time still is new,
The very Wise, whom living men must glorify

24 Thou knowest, Indra, Thunder-armed, how to avoid destructive powers,
As one secure from pitfalls each returning day.

25 O Indra, bring that aid wherewith of old, Most Wondrous! thou didst slay
His foes for active Kutsa: send it down to us.

26 So now we seek thee fresh in might, Most Wonderful in act! for gain:
For thou art he who conquers all our foes for us.

27 Who will set free from ruinous woe, or Ārya on the Seven Streams:
O valiant Hero, bend the Dāsa’s weapon down.

28 As to Varosusaman thou broughtest great riches, for their gain,
To Vyaśva’s sons, Blest Lady, rich in ample wealth!

29 Let Narya’s sacrificial meed reach Vyaśva’s Soma-bearing sons:
In hundreds and in thousands be the great reward.

30 If one should ask thee, Where is he who sacrificed? Whither lookest thou?
Like Vala he hath passed away and dwelleth now on Gomati.